Demonštratívne pálenie koránu je prejav protestu a politického presvedčenia

Slovenský ľud je mierumilovný, ale zďaleka nie taký zdegenerovaný ako Západné národy, preto vzdoruje plánom neomarxistov islamizovať EÚ pod pláštikom boja proti islamofóbii a extrémizmu. Neomarxistická ideológia multikulturalizmu, ktorá je rovnako rasistická a totalitná ako nacizmus a komunizmus, je oficiálnou ideológiou EÚ. Štyridsať rokov komunistickej totality, ktorú zažili Slováci, Česi a ostatné národy bývalého sovietskeho bloku však spôsobili, že citlivo reagujú na pokus EÚ o ďalší experiment totalitného typu.

satanská kniha Korán v plamenech


Multikultúrnu propagandu, ktorá je na Západe bežný štandard, považujú Slováci za násilnú ideologickú propagandu a reagujú na ňu rovnako podráždene a odmietavo, ako na propagandu za komunistickej totality. Začali byť preto alergickí na všetko, kde sa vyskytne napríklad nejaký černoch, či už v reklame, alebo v rozprávke o Popoluške, teda tam, kde z tradície a histórie jednoducho nepatrí. To sa týka aj islamu. Politicky nekorektne tvrdím: Slováci nie sú rasisti, xenofóbovia ani extrémisti. Islam nie je náboženstvo mieru, ale krvavá totalitná orientálna despocia riadiaca sa islamským právom šarí´a a džihádu. Kto tvrdí opak je rasista naruby, xenofil, extrémista a kolaborant podporujúci islamizáciu Európy.

Politická korektnosť, sofistikovaná forma cenzúry, ovládla EÚ, čo ilustrujem citátom jedného moslimského duchovného: „Vaše vlastné zákony vám nedovolia klásť nám odpor, zatiaľ čo naše zákony nám nebránia v tom, aby sme vás ovládli.“ EÚ je natoľko politicky korektná, že pokiaľ to isté tvrdí Európan, obávajúci sa islamizácie Európy, je obvinený z rasizmu, xenofóbie, islamofóbie, skrátka z extrémizmu. Podľa rozkazov z Bruselu sa zrejme musí politicky korektne hovoriť a správať aj na Slovensku. Nárast tzv. extrémizmu na Slovensku je tak v skutočnosti nárast odporu slovenského obyvateľstva proti stále zrýchľujúcej sa islamizácii EÚ, ktorá je oficiálne krytá neomarxistickou ideológiou multikulturalizmu. Ide o typický prejav akcia – reakcia, čiže čím väčší tlak, tým väčší odpor.

S tématem související literatura:

Pre drvivú väčšinu Slovákov je už slovenský vojnový štát aj s prezidentom Tisom dávnou minulosťou. Kotleba a jeho strana neposilňujú preto, že je pre nich Tiso vzorom vlastenectva, skôr na tom body strácajú, ale preto, lebo sa stavia nekompromisne k súčasným výzvam vo vzťahu k situácii v Európe a na Slovensku. Vládna moc berie na ľahkú váhu varovania, ktoré stále častejšie počuť z alternatívnych médií a sociálnych sietí. Myslí si, že zákonom proti extrémizmu odstráni konkurenciu Kotlebovcov ich znemožnením, či zakázaním ako extrémistov. Niečo podobné zažíva v USA prezident Donald Trump.

Slovákov už nebaví zúčastňovať sa minulých vojen, zvlášť keď im hrozí nové reálne nebezpečenstvo, preto od všetkých slušných ľudí, a najmä zo židovskej komunity, ktorí sa angažujú v boji proti fašizmu a extrémizmu, prirodzene očakávajú podporu. Tá sa však nekoná, rozumná komunikácia viazne a rozpútavajú sa zbytočné vášne, čoho príkladom je dosť diletantsky spracovaný dokument Matice Slovenskej. Ako zvyčajne, cesta do pekla je dláždená samými dobrými úmyslami. Pre antisemitov, ktorí sú aj medzi Slovákmi, bol tento cirkus spojený s vyhrážkami o prestaní financovania Matice Slovenskej, či o jej zrušení, doslova rajská hudba.

Roztrhanie Koránu, jeho pomočenie a následné spálenie slečnou Sheilou/Adrianou je individuálny prejav jej politického presvedčenia o tom, že islam, ako totalitná ideológia spolu s jej stúpencami na Slovensko nepatria rovnako, ako hon na extrémistické čarodejnice a čarodejníkov. Jej počin bol dosť extrémny (nepliesť si to s extrémistickým), ale bol to protest adresovaný skôr extrémistickým kolaborantom s islamom, ktorí chcú aj Slovensko masovou imigráciou moslimov silou-mocou obohatiť islamom tak, aby si aj Slováci mohli rovnako užívať terorizmus a násilie ako na „pokrokovom multikultúrnom“ Západe. Naopak, pálenie kníh nacistami bol ideologickým prejavom ich moci.

Zbaviť sa komunistickej totality a potom sa dobrovoľne podriadiť totalite islamskej v réžii EÚ každý normálny Slovák tvrdo odmietne. V roku 1918 rozbíjali davy v Prahe a ďalších mestách symboly habsburskej moci, ničili aj krásne sochy a ďalšie symboly. Zaregistroval som aj močenie na fotografiu D. Trumpa a jej pálenie, vyhrážanie sa mu a dokonca aj pálenie americkej, ale po prehre madam Clinton „akože už neamerickej“ vlajky jej „tolerantnými“ multikultúrnymi prívržencami. Bez akýchkoľvek následkov. Komicky potom pôsobí pokuta kotlebovým náckom za hanobenie islamu a moslimov, s ktorými mal Hitler a nacisti výnimočne dobrý vzťah, obzvlášť sa zhodli v spôsobe konečného riešenia židovskej otázky. Toto by už malo patriť do kategórie čierneho humoru, nie do reálnej politiky. Vlastne bieleho humoru, čierny humor je možno rasistický.

Zákon proti extrémizmu je formulovaný tak, aby umožnil sudcom odsúdiť nepohodlnú osobu na základe posudku akýchsi expertov. Problém je však v tom, že tým vždy dôjde k porušeniu práva a zákona. Pokiaľ expert dostane pokyn posúdiť obvinenú Sheilu/Adrianu z hľadiska hanobenia náboženstva, konkrétne islamu, tak môže byť odsúdená, aj keď ide o náboženskú ideológiu podobnú ideológii nacistickej. Odsúdením obvinenej však dôjde zároveň k hanobeniu jej politického presvedčenia, ktorého obsahom je odmietanie podriadiť sa náboženským fanatikom siedmeho storočia, čo je rovnako legitímne ako odpor proti komunistickej totalite. Potom by rovnakým postupom mal byť obvinený a súdený expert na extrémizmus aj sudca. Taktiež by mal byť potom súdený aj ten, kto hanobí nacistickú a komunistickú ideológiu, či kresťanstvo, alebo hocičo iné. Každý normálny zákonodarca by takéto paragrafy v zákone zrušil, čo je však v podmienkach neomarxistickej EÚ nemožné. Ďalšie podrobnosti viď link nižšie.

Fašizmus aj nacizmus sú ľavicové ideológie, ktorých príbuznosť s ideológiou komunistickou je preukázateľná. Mladý Mussolini sa do značnej miery inšpiroval práve súdruhom Leninom po ich stretnutí. Pravicový extrémizmus preto neexistuje nikde v Európe. Súčasní stúpenci Mussoliniho a Hitlera sú ľavicoví extrémisti rovnako, ako stúpenci neomarxistickej ideológie multikulturalizmu a majú marginálnu podporu slovenského obyvateľstva. Boj proti fašizmu a tzv. pravicovému extrémizmu sa tak v podstate zvrhol na variantu stredovekého honu na čarodejnice v réžii neomarxistických ľavicových extrémistov. Účel je zrejmý: čím viac odsúdených nevinných bude, tým viac bude obyvateľstvo zastrašené a tým menej bude vzdorovať. To je predpoklad neomarxistov, novodobých inkvizítorov na základe ich skúseností so zdegenerovanými a nevzdelanými Západniarmi. U nás to neplatí. Zastrašiť ľudí síce môžu, ale každý normálny Slovák vie, kto je v skutočnosti zločinec: inkvizítor, alebo obvinený. Situácia v Európe je výbušná a ľahko sa môže stať, že novodobí inkvizítori, tlačiaci stále viac na pílu, to preženú tak, že sa sami napokon ocitnú na lavici obžalovaných. Európa je tehotná revolúciou, potrebuje revolucionárov.


Autor je členem slovenského Inštitútu národnej politiky